Multiperspektivita v 26 učebných figúrach

Publikácia Multiperspektivita v 26 učebných figúrach rozvíja kritický prístup, kritické myslenie a interpretačné schopnosti žiakov vo vyšších ročníkoch základnej školy, nižšieho stupňa osemročných gymnázií, na štvorročných gymnáziách, ako aj na stredných odborných školách. A to všetko vďaka skúmaniu pôvodných historických prameňov. Učebné figúry predstavujú cvičenia, pracovné listy, pričom má žiak úlohu akéhosi vyšetrovateľa, skúmateľa či detektíva (čo v súčasnosti vo výučbe dejepisu absentuje).

Autor doc. PaedDr. Viliam Kratochvil, PhD. má dlhoročnú prax vo výučbe dejepisu na ZŠ a gymnáziu. V rámci akademického prostredia sa venuje budúcim učiteľom dejepisu na Katedre všeobecných dejín FiF UK v Bratislave. Zaoberá sa didaktikou dejepisu a tvorbou učebníc. Je autorom a spoluautorom komplexu 21 učebníc dejepisu.

Dvojica materiálov – brožúra PÁTRAME PO REČI INÉHO a pracovné listy MULTIPERSPEKTIVITA V 26 UČEBNÝVH FIGÚRACH – prinášajú učiteľom a predovšetkým žiakom príležitosť diskutovať, keď hlavným nástrojom na vyjadrenie svojich názorov sa stávajú historické písomné pramene, tzv. učebné figúry.

Podľa autora Viliama Kratochvíla sú to práve historické pramene, ktoré „dokážu oživiť výučbu dejepisu prostredníctvom skúmania osobných skúseností jednotlivcov, ich myšlienkových procesov alebo starostí, životných situácií, osudov rôznych ľudí priamo alebo nepriamo zainteresovaných na historických udalostiach, javoch a procesoch.“

Učebné figúry predstavujú cvičenia, pracovné listy, pričom má žiak úlohu akéhosi vyšetrovateľa, skúmateľa či detektíva (čo v súčasnosti vo výučbe dejepisu absentuje).

• Pomáhajú prostredníctvom historických prameňov, tzv. učebných figúr pátrať po reči iného – inak mysliaceho a konajúceho.

• Rozvíjajú skúmateľské a interpretačné spôsobilosti, kritický prístup a myslenie žiakov.

• Umožňujú žiakom pravidelne si osvojovať istú mieru pochybností a zodpovedného skepticizmu ako jeden z predpokladov skúmania minulosti. 

„Žiačky a žiaci by si mali najmä v gymnaziálnom štúdiu pravidelne osvojovať istú mieru pochybností a zodpovedného skepticizmu ako jeden z predpokladov skúmania minulosti a tieto pochybnosti i skepticizmus majú byť niekedy prítomné aj vo výučbe dejepisu, lebo vyplývajú z využitia a kritického zhodnotenia najrôznejších mnohostranných zdrojov informácií, čo je súčasťou historickej metódy. Parafrázujúc francúzskeho historika Rogera Chartiera, sú to postupy, ktoré majú oscilovať medzi istotou a nepokojom. Konkrétnym vyjadrením takéhoto kognitívneho nepokoja je napríklad dlhodobejšie hľadanie odpovedí na zložitejšiu otázku, prečo ľudia rôznym spôsobom interpretujú históriu.“                                                                                                             doc. PaedDr. Viliam Kratochvíl, PhD.